Význam mena a pôvod mena

Aspasia je ženské meno Staroveké grécke dejiny poznajú až niekoľko vynikajúcich žien s týmto menom. Jedna z nich bola dcérou Hermontimusa z Phocie a spomína sa ju, ako opravdovú krasavicu. Bola kňažkou boha slnka a milenka Cýrusa. Po ňom bola aj milenkou jeho brata Artexerxesa, až sa dostala aj ku Dáriusovi. Nazývali ju aj Milto Vermiliona, lebo vraj mala krásnu pokožku.
Druhá bola dcérou Axiochusa. Keď prišla do Atén, začala sa baviť retorikou, rečníctvom, učiť toto umenie aj iných, takže aj sám Sokrates bol na ňu pyšný. Všimol si ju aj Perikles a rozhodol sa, že nikto iný ho rečníctvu nenaučí tak, ako Aspasia. Stal sa jej žiakom, ba aj sa do nej nesmierne zamiloval a oženil sa s ňou. Plato sa zdržiaval vysloviť o nej nejakú vlastnú mienku, lebo by musel uznať, že táto žena bola najlepšou rečníčkou svojej doby. V úzadí jej mena je gr. slovo áspázomai, ??????µ?? = vítať, zdraviť, pozdravovať, vzdávať česť a pod.
V XVIII. a v XIX. st. po tomto mene pre svoje dcéry siahali mnohí rodičia z vyššej spoločnosti, ako aj politici, spisovatelia, básnici…. a stretneme sa s nim aj dnes, i keď je veľmi zriedkavé.

Artúr je mužské meno o pôvode ktorého máme aspoň tri teórie, vysvetlenia.
1/ Možné je, že tu máme prípad aplikovania priezviska rímskeho rodu Artorius, ktorého východiskom je arto = zbiť, zúžiť, ohraničiť, či artus = blízko, husto, úzko, krátko, škrte, štriktne… alebo aj artuum = klby, končatiny.
2/ Pôvod môže byť aj v jazyku Welšanov, v slove pre medveďa.
3/ Východiskom bude rímske slovo pre skalu.
Welšský variant asi neprichádza do ohľadu, lebo meno Artúr je frekventované aj mimo sféry vplyvu angličtiny a aj táto si ho vlastne len prevzala z iného, cudzieho zdroja – konkrétnejšie, od Welšanov.

Artemísia je ženské meno gréckeho pôvodu, ktoré sa v Európe začalo používať len niekde v XVIII. st. a aj to výlučne len v kruhoch vtedajších vzdelancov, intelektuálov. Ako také „exkluzívne v jednotlivých rodinách sa ešte vždy používa. Význam mu je patriaca bohyni Artemisis, gr. bohyni divých zvierat, lovu, rastlín, pôrodu … Je to grécka paralela rímskej Diany.

Artém je mužské meno ktorého výskyt je najčastejší v pravoslávnom krídle Slovanov. Jeho staroslovanská podoba je Artemii, avšak pôvod mu je v gréckom jazyku. Všetko poukazuje, že podobne, ako Artemísia, aj jeho meno je odvodené z názvu bohyne Artemis (viď grécko-rímsky panteón), i keď sa v pravoslávnych kruhoch snaží toto meno vysvetliť aj inak. Gr. ????µ??, ????µ??? sa snaží vysvetliť na podklade gr. ????µ?? = zdravý, svieži…lenže vraj predsa toto etymologické úzadie nevyhovuje. Konečne, aj bohyňa divých zvierat atď. bola zdravá, svieža….

Arsenius je mužské meno ktorého výskyt je najčastejší vo východnom, pravoslávnom krídle Slovanov. Zachytáva ho už aj staroslovanský jazyk, v podobe Arsenii. Ináč jeho pôvod je v gréckom jazyku, kde má podobu ????????, kde máme základ ársen, ?????,?????  = muž, mužský, vitálny, silný, ktoré stojí v príbuznosti zo staroperžským aršan = muž, samec.
Pod týmto menom včasné kresťanstvo spomína mnícha Arseniusa, ktorý sa narodil v Ríme, asi v roku 354. a umrel v Memphise, asi v roku 412. Údajne bol aj vychovávateľom synov cisára Theodosiusa I. (v Konštantinopole), ale toto je veľmi otázne.
Niekde okolo 400. pristúpil ku mníchom v púštiach Egyptu a žil pod prísnou samodisciplínou. Jeho deň je 19. júla.