Značka: V

Vojtech je slovanské mužské meno o pôvode ktorého je zopár konfliktných teórií.
1/ Ak východiskom bude slovo vojt, ktoré sa vysvetľuje, ako dedinský starosta (richtár), medzi cigáňmi ešte aj dnes stretneme paralelné vajda, v sanskrite vaida = učený, vzdelaný, doktor, ránhojič… tak podoba vojt sa vyvinula najskôr v Poľsku, na podklade nem. Voget, ktoré v strednom hornonemeckom znamená dozorca, správca, nadhliadač a východiskom tohoto je lat. (ad)vocatus = súdny poradca, pomocník, právny zástupca, svedok. # Toto je veľmi otázna cesta vývoja Vojtecha.
2/ Ak uvážime slovanské voj(na), voj(ak), tak základom mena bude povinati = pokorovať a pri uvážení druhého elementu –tech = útecha, potecha, tešenie, celé meno dostane význam osoba, ktorá má potešenie, radosť z vojny. # Aj tu musíme mať otáznik, lebo sotva by si niekto nakrstil dieťa menom osoby, čo má radosť z vojny.
3/ Ak uvážime príponu –tech, ako –tek (asi najreálnejší prístup, lebo neraz sa stretneme s písaním aj Vojtek), tak sa dostávame ku cirkevno-slovanskému pôvodu, ku slovu roztiaž, rozťahovať, praslov. teg, tegnoti, ku čomu je príbuzné aj ger. (ang.) drag, draw, staré hornonemecké tragan, lat. tractus = ťahať, naťahovať z čoho dostaneme význam, ako: osoba, ktorá koná vojnové ťaženia.

Vojnomír je staré slovienske mužské m. ktoré sa spomína už v čase avarskej nadvlády nad Slovienmi, ktorý period neraz nazývame aj sloviensko-avarskou symbiózou. Vojnomír bol sloviensko-avarským generálom, ktorý v roku 795. opúšta avarskú vojenskú špičku, ale nikde sa nespomína, či sa priklonil ku odboju Slovienov, vôči Avarom.
Na prvý pohľad, toto meno sa nám zdá byť ako nejakým oxymorónom, lebo predstavuje kombináciu voj = vojna, šík + mír = pokoj, mier, z čoho môžeme dedukovať, že tu ide o nejaký vojnový mier, vojenský pokoj, mier vydobitý vojnovým ťažením, avšak sa dá aj vysvetliť, ako: osoba schopná usporiadať vojnové šíky, pluky, viesť usporiadané vojsko, ale aj svet vojny.

Vojeslav, Vojislav je mužské meno slovanského pôvodu, ktorého základom je voj, staroslovanský povniati = pokročiť, či v podstati tu ide o vojnu, vojaka + typickú slovanskú príponu – slav = sláviť, oslavovať. Význam by bol: slávny vojak, bojovník.

Vlasto, Vlasta je muž. a žen. podoba mena slovanského pôvodu, ktoré v podstati predstavujú len skratku mien Vlastimíl. Vlastimír, Vlastislav. Cudzím ekvivalentom je lat. Patrik, Patrícia.

Vlastislav je mužské meno českého pôvodu, ktorého latinská paralela je Patrik. Východiskom Patrika je lat. Patricius (Patritius), ktoré je odvodené z patria = otčina. (Viď Patrik)
Vlastislav v sebe zahrňuje vlasť, ktoré stojí hneď vedľa vládnuť a vychádza z praslov. volst, takže prvú polovicu by sme si vysvetlili, ako vláda, právo, panovanie, otčina, kým druhá polivica, prípona –slav by tu znamenala slávu, či opisne by sme dostali význam slávny panovník, oslavovateľ vlasti, otčiny, pravdy.