Značka: V

Valentín je mužské meno lat. pôvodu, utvorené na podklade valens = silný, zdravý, zdatný…
Asi najznámejším nositeľom tohoto mena bol rímsky kresťanský kňaz (III.st), neskorší sv. Valentín, ktorého deň umučenia, zhodou okolností, padol na deň 14. februára, v predvečer rímskeho festivalu, ktorý sa poriadal na česť bohyne Juno. Počas tohoto festivalu, propagovala sa láska, milovanie a apelovalo sa na masy, aby si volili milencov, lebo ríša potrebuje deti, vojakov.
Mesiac február, už vo svojom mene skrýva horúčku, triašku, chorobu a 15. február bol určený, ako deň zbavovania sa chorôb, čistenia sa od chorôb. Bol to deň začiatku nového cykla žitia, plodenia sa. S týmto, ruka v ruke, musí ísť aj milovanie, láska, nuž preto tento deň bol zasvätený bohyni Juno, lebo ona bola aj bohyňou plodnosti.
Pre svoju popularitu v dobe predkresťanskej, festival sa absorboval aj do kresťanstva, s tým, že sa ho teraz posunulo o deň skorej, na 14. februára a názov sa pozmenil na deň sv. Valentína. Zásluhou obchodníkov, tento pohanský festival nie len zotrval do naších dní, ale z roka na rok sa stáva populárnejším, lebo, no svet sa chce milovať.
Ženská podoba je Valentína.

Valdo, Waldo je mužské meno starogermanského pôvodu, s významom vládca. Viď Vladimír.

Valdemar, Waldemar je mužské meno starogermanského pôvodu, ktoré by znamenalo významný vládca.
Viď Vladimír, Valdo, Valter.

Vádim je mužské meno kde pôvod nie je najjasnejší. Jeden predpoklad je, že východiskom mu bude pôvodný indoeurópsky jazyk, kde v sanskrite je slovo vaditi = rozprávať, vadiť sa, dohadovať sa, rokovať, ale pripúšťa sa, že tu v podstati ide len o skomolené slovanské meno Vladimír.
Ak by však pôvod bol v indoeurópskom prajazyku, tak Vádim by sa významovo priblížil ku nášmu Vratko, čiže znamenal by osobu, ktorá si vie obhájiť svoje stanovisko.

Václav je mužské meno českého pôvodu, ktoré má latinovanú podobu Wenceslaus. Význam sa vysvetľuje, ako ovenčený slávou, rastúcej slávy.