Význam mena a pôvod mena

Benjamín je mužské meno hebrejského pôvodu, ktorého popularita sa posledne zvyšuje. Vzniklo spojením slov ben = syn + jamin, ktoré sa vysvetľuje, ako juh, južné, z čoho meno nadobúda význam syn z juhu, obľúbený syn, otcova pravá ruka, čo všetko v prenesenom význame môže znamenať aj silný, mohutný syn. V St. zmluve sa spomína Benjamín, ako syn Jákobov, z čoho sa môže posunúť aj na milovaný, alebo najmladší syn. U nás sa stretávame aj s radom priezvísk utvorených na podklade tohoto mena, ako Beňo, Benčík, Benko, Beník atď.

Benito je mužské meno španielsko-talianska verzia mena Benedikt.

Beňadikt, Benedikt je svojho času, v stredoveku, veľmi časté mužské meno lat. pôvodu. O jeho popularite svedčí rad lokalít odvodených z tohoto mena. Dnes však po ňom občas siahnu len rodičia rimokatolíckeho náboženstva. Sám význam sa vysvetľuje, ako požehnaný.

Beltana je ženské meno ktorého etymológia je v austrálskom domorodeckom jazyku a význam mu je „tekutá voda“, čiže riečka, potok čo nevyschne ani v čase suchoty. 

Bel(l)ona je ženské meno ktoré posledne (koniec XX. st. a začiatok XXI. st.) naberá na popularite. V antických dejinách pod týmto menom poznáme bohyňu vojny, dcéru Forcisa a Ceto, ktorú Gréci nazývali aj Enyo, takže občas sa ju mieša s osobnosťou bohyne Minervy. V oblasti Talianska, skorej Rímu, nazývalo sa ju Duelliona a považovalo sa ju za sestru boha Marsa, avšak časť vtedajších znalcov pokladalo ju za jeho dcéru, alebo aj manželku. Chrám Bellony, v Ríme, nemal bránu a práve tu, rímski senátori vítali vyslancov z iných krajín, alebo aj svojich generálov, vojvodcov, ktorí sa vracali z vojnových výprav. Východiskom mena bude najskôr lat. bello, bellum = viesť vojnu, biť sa, vojna, zápas.