Agáta je ž. m. ktorého pôvod je v gréckom jazyku a tu má význam dobrá žena. Východiskom mu je gr. agathos, čo sa vysvetľuje, ako dobré, príjemné. S týmto menom sa stretávame už aj v staroslovanskom cirkevnom jazyku a to v podobách: Agathia, Agatia. Zlatinovaná podoba mu je Agatha.
Agapa, Agape je ženské meno gréckeho pôvodu, kde ágápe, ????? = láska, dobrosrdečnosť. Agapa, Chiona a Irena boli tri sestry, martýrky, ktoré umreli násilnou smrťou v roku 304. Ich deň je 3. apríla.
Dokumenty hovoria, že si ich predvolal správca Macedónska, Dulcitius, lebo sa mu dopočulo, že tieto sestry odmietli jesť z mäsa obetovaného na božom oltáre. Vtedy bolo bežným zvykom ujedať si z obete. Na otázku, prečo nejedli, odpovedali, že „tak im prikazuje učenie ich Pána, Ježiša Krista“. Za takúto nehoráznosť, až bezbožnosť, najväčšiu urážku vôči bohom, čakal ich aj primeraný trest, upálenie na hranici.
Medzičasom sa Dulcitius dozvedel, že Irena má aj nejaké kresťanské knihy a vyzvedal sa, kde sú tie knihy a dozvedel sa, že knihy sú skryté niekde v horách, ale neprezradila, kto ich tam skryl a kto o nich vie.
Správcu Macedónska toto už vyštvalo a rozkázal, aby Irenu vyzliekli, do naha a odviedli ju do najbližšieho bordelu, avšak, ani v bordeli sa jej nikto nedotkol. (Možno bola škaredá.) Ešte raz sa jej dala možnosť „očistenia či použitia mäsa z oltárnej obete a keď to zase odmietla, bola upálená. Spolu s ňou boli upálené aj „sväté“ knihy, ako aj všetci kolaboranti. Uchránila sa len jedna žena, lebo bola tehotná, avšak o jej ďalšom osude nevieme nič.
Afrika je ženské meno s ktorým sa občas stretneme v krajinách hovoriacich po anglícky. Same meno je utvorené na podklade názvu tohoto kontinenta, (podobne sa môžeme stretnúť aj s menom Ázia), avšak v staroveku, počas jestvovania rímskej ríše, toto meno sa tiež zjavovalo, lenže sa vtedy pod ním chápalo ženu z Kartága.
V zozname „svätých a martýrov“ spomína sa aj meno Afra. Je to martýrka, ktorá bola upálená v Augsburgu, v roku 304(?) a jej deň je 5. augusta.
Nejaké historické dáta o nej nemame, len legendu, no vypadá, že má historické zázemie. Legenda hovorí, že Afra bola prostitútkou a zatknutá bola pre svoju kresťanskú vieru. Bolo to v čase cisára Diocletiana. Keď ju predviedli pred súd, bolo jej rozkázané aby urobila obeť bohom. Nechcela to urobiť, ale povedala: „Moje telo zhrešilo, tak nech aj trpí trest, ale dušu si nedám zašpiniť klaňaním sa nejakej sochy.“ Nič, upálili ju na ostrove riečky Lech. Jej matka a traja sluhovia prišli po jej telo a pochovali ho „podľa poriadkov za čo aj týto boli usmrtení.
Aeneas je čítaj Eneas. Pod týmto menom v antickom svete poznáme trójskeho princa, ktorý prežil trójsku vojnu a zbúranie svojho mesta. Po zbúraní Tróje, so skupinou spoluobčanov, vydal sa na cestu do „zasľúbenej zeme“. Pristal v talianskej oblasti Latium a podľa rímskej legendy, pokladá sa za zakladateľa neskoršej rímskej kultúry. Vo svojom rodokmeni ho mali všetky významné rímske rodiny, ba aj sám Caesar sa pokladal za jeho potomka. V Európe, ako krstné meno začína sa zjavovať od renesancie. Po ňom siahali najvýznamnejšie rodiny tej doby.
Adsila je ženské meno indiánskeho pôvodu, plemeno Cherokee, kde má význam „kvitnúca či nám bližšie by to bola Kveta.