Značka: I

Izrael je mužské meno hebrejského pôvodu o význame ktorého sa aj dnes polemizuje, ale najčastejšie sa vysvetľuje, ako nech sa stane Božia vôľa; Boží vojak; spravovať spolu s Bohom… Ak sa podívame do etymologického slovníka angličtiny (Oxford), najdeme tu, že Izrael, v heb. jaz. yisra`el má význam : ten, ktorý sa dohaduje, zápasí, má spor s Bohom. (Vzťahuje sa to na patriarcha Jákoba – Gen./ 1M 32:28-29.) Toto meno je ešte vždy frekventované, hlavne medzi Židmi. Medzi kresťanmi sa zjavuje len po reformácii, hlavne v nižších spoločenských skupinách. Niekde v XIX. st. jeho frekvencia klesá.

Izmael je mužské meno hebrejského pôvodu, ktoré sme dostali cestou gréčtiny. Pôvodná heb. podoba mu je Išmael a význam: ten, ktorého Boh počuje.

Izidor(a) je muž. a ženské meno gréckeho pôvodu, kde jeho význam bude asi „dar od boha Isis“. V starom Grécku toto bolo pomerne populárnym menom, ba aj v zozname „svätých“ najdeme, že tu bol Izodor Seviľský (560 – 636) a Izodor farmár (asi 1070 – 1130). Od Španielov, meno si preberajú tamojší Židia a už ich vplyvom (aj vyhnanstvom atď.) meno sa rozšírilo aj po Európe, ba aj po Amerikách.

Izák je mužské meno hebrejského pôvodu, kde podoba písania bola Išaq, čo by doslovne znamenalo smiech, úsmev, ona sa usmiala.
Stará Sára, manželka biblického patriarcha Abraháma, takto si nazvala svojho syna, ktorého porodila v neskorom veku svojho života.
Keď jej bolo zvestované, že otehotnela, ona sa len usmiala a neskoršie, z tohoto úmevu utvorila si meno pre svojho syna.

Izaiáš, po ang. Isaiah je mužské meno s ktorým sa stretneme hlavne v Biblii (Prorocké knihy). Niekde v XVII. st. po ňom siahajú puritáni a spolu s nimi aj toto meno pláva do „Nového sveta“. U nás sa sotva vyskytne. V Británii je už veľmi zriedkavé, avšak v Amerike je ešte vždy frekventované.