Značka: Z

Zdena, Zdenka, Zdeno, Zdenko, Zdenek je slovanské podoby mužského a ženského mena, s trochu hmlistou etymológiou. Časť autorov ho vysvetľuje (poz. chybne) na podklade slovanského (českého) zde = tu, na tomto mieste a predpokladá, že tu ide o vyložene české meno, ktorého podoby by boli aj Zdeslav, Zdemír. Nesedí však prítomnosť spoluhlásky –n-. Najčastejšie toto vysvetlia, že –n- predstavuje len koncovku, ako to máme pri Marína, Katarína, Zuzana, Roxana… lenže zabúdajú, že tieto mená sú cudzokrajného pôvodu. Hebrejské, aramejské, grécke, latinské, peržské atď. a s tým zakončením jestvovali hodne skorej, ako sa dostali medzi nás.
Časť autorov, hlavne neslovanských, toto meno vysvetľuje ako nejaký slovanský variant gréckeho Dionýz, z čoho je novšie Denis. Vypadá, že tu ide len o púhu snahu „internacionalizovania“ číro slovanského mena.
Ak sa na tieto mená podívame, ako vyložene české, resp. slovenské, chorvatské, srbské… vysvetlenie sa hneď črtá. Nachádzame ho v podobách Zdeno, Zdeněk, Zdenimír… a v tejto oblasti je aj zopár zemepisných lokalít s názvom Zdenci, ba v srbskej piesni „Sedi Mara na kamen studencu; svoje jade otkrila je zdencu…“
Ako v srbskom, tak aj v chorvatskom jazyku máme slovo zdenac, s významom prameň, studňa, žriedlo. Pri rozbore týchto slov, ich významov, vidíme, že tu ide o staroslovansý koreň, ktorý máme aj pri slovách, ako je srbch. zidati = murovať, zid = múr, stena, zdanje = stavba, zidar = murár, české zeď, poľ. zdi = kamenná stena, kamenný múr. V staroruskom jestvovalo z?d? = hlina na mazanie, murovanie, robenie tehál. V príbuznosti bude aj litovské žiedžiú = slovanskej paralely zidjú, čo má význam formovania niečoho, stavania z hliny, lotyšské ziežu , ziest = hlinou vymazať pec, kým v lit. žaidas = pec. Svojho času, domy boli stavané hlavne z dreva a len ohniská, pece, boli robené z hliny, mazané hlinou. Sanskritové príbuzenstvá k tomuto máme dehni = natieram, mažem, deha = teleso, hmota, avestínske daezayati, grécke teichos (??????) = múr, stena
Zdeno, Zdena atď. sú vyložene slovanského pôvodu a význam im je stavať, staviteľ, budovateľ… Zdenimír zvlášť vystihuje túto aktivitu. Je to budovateľ, staviteľ mieru.

Žofia, Žofka je slovenská podoba ženské meno Sofia. Viď.

Žitomír je slovanské mužské meno utvorené spojením žito + mír, ktoré si môžeme vysvetliť aj ako žiť si v pokoji, alebo ak prihliadneme na názov ruského mesta Žitomír, tak sa význam posúva na žito mrviť, či širšie, na mlynára.

Žigmund je mužské meno starogermanského pôvodu, s významom víťazstvo a ochrana, alebo víťaziť, pokorovať si a na ten spôsob ochraňovať si bezpečie. V príbuzenstve má meno Siegfried.

Želmír(a) je slovanské meno v muž. a žen. podobe, utvorené na podklade želať + mír, z čoho význam je osoba želajúca si mier, pokoj. Domácke podoby, skratky sú: Želka, Želko, Želo atď.