Značka: V

Velimír je slovanské mužské meno ktoré ako prvý elemnt má veli (viď Veleslav) a v druhý el. je bežné –mír, takže význam by sme vysvetlili, ako: veľký, trvalý mier; osoba hlásajúca mier; osoba zakladajúca sa za mier a pokoj.

Veleslav je slovanské mužské meno utvorené na koreni vele = veľa, mnoho, staroslov. velei = veľa, velj = veľký, silný, ktorého východiskom je indoeurópske uel, uol, čo už stojí tesne aj vedľa nášho veliť, v zmysle dávať pokyny, rozkazovať, ale aj v zmysle hovoriť, ako to máme v srbch. nár. veliti = hovoriť. Tiež je blízke i ku nášmu slovu vôľa, lat. valeo = byť silný, zdravý, vplyvný, vale = pozdravujem, zdravím. Prípona –slav sa tu asi najsôr vzťahuje na Slovan, takže význam by bol veľký Slovan, silný, slávny Slovan, veliteľ a pod.

Vekoslav je slovanské mužské meno utvorené z:
1/ Vek = časový úsek, veľmi dlhá doba;
2/ Veko = prikrývka, ochrana (z čoho máme víčka, viečka na očiach).
S prihliadnutím na prvú možnosť, ako význam dostaneme muž, ktorý oslavuje zašlé časy (veky), zašlú slávu, zašlú dobu, ale ak prihliadneme na druhú možnosť, dostaneme oslavovateľ ochrany, slávny ochranca.

Vavrínec, Laurenc, Lórenc je mužské meno lat. pôvodu, s ktorým sa stretávame už v staroslov. jazyku, v podobe Lavrentii. Lat. podoba Laurens môžeme si vysvetliť ako obyvateľ Laurentumu (súč. Taliansko), ale aj, ako muž ozdobený vavrínovým vencom.

Vasíľ je mužské meno ktorého staroslov. podoba bola Vasilii, Vasiľ. Ku Slovanom sa dostáva cestou Grécka, kde je Vasíleios, čo by malo znamenať cisár, avšak aj toto slovo sa medzi Grékmi začína zjavovať len v čase peržských vojen a pôvodne sa pod nim chápalo len peržského cisára, ich knieža, vodcu, vojvodcu. I vedľa všetkých pátraní, ani dosiaľ sa nepodarilo prísť na stopu, či tu ide o nejaké indoeurópske slovo, alebo slovo z nejakého zaniknutého ázijského jazyka a čo by vlastne malo znamenať. U nás s týmto menom súvisí bazilika a bažalička.