Značka: R

Rosamunda, Rosamunde, Rozamunda… je ženské meno starogermanského pôvodu, i keď v rade publikácií najdeme, že meno bude latinské, francúzske atď.
Rosamund(e) bola gepídskou princeznou, ktorá po vražde svojich rodičov, bola prinútená vydať sa za vraha svojej rodiny, longobardského kráľa Alboina. Spolu s Longobardmi odchádza na sever Talianska (Lombardia) a tu sa nezdráha urobiť sprisahanie na vraždu manžela. Po vykonanom skutku, spolu s pokladom Longobardov prechádza do Raveny, ktorá v tom čase funguje, ako vysunutá provincia východorímskeho cisárstva, ale tu umiera. Chcela otráviť svojho milenca, vraha manžela, ale aj sama musela popiť jed.
Koľko je variácií písania tohoto mena, toľko je aj akože vysvetlení jeho významu. Najdeme tu podby, ako: Rosamonda, Rosamonde, Rosamunda, Rosiermonda, Rozmunda… čo neraz navádza na hľadanie významu tam, kde nie je.
Vypadá, že aj toto meno bolo pôvodne mužským a ženský variant vznikol neskoršie, keď nastal posun z ger. Rhos = kôň, na lat. rosa = ruža. Rosamond sa vysvetľuje, ako svetochýrny veštec, prorok, kde ešte tlie význam kôň = pekné, osožné, dôležité + mond = mund = ústa, širšie, hovorenie, výpoveď a pod.
Keď sa toto meno posunie na fr. jazyk, vzniká niečo, ako ružový svet, lebo fr. monde = svet. Tu však musíme mať na zreteli, že je to pôvodne germanské meno, v ktorom nastal presun do latiny, ale asi len v prípade Rhos = kôň > rosa = ruža, kým v prípade munde = ústa ten posun na lat. mundus = svet, sa ešte nevykonal, takže Rosamunda by mala význam ružové, červený ústa, pery. Aj dejiny ju spomínajú, ako krasavicu.

Rosalína, Rosalinda, Rozalinda je ženské meno starogermanského pôvodu, s významom kôň + had. Medzi starými Germanmi toto boli najuctievanejšie živočíchy.
Keď sa ger. Visigoti konečne osadili v priestoroch dnešného Španielska, v priebehu dvoch storočí zabudli aj na svoju pôvodnú reč. Úplne sa romanizovali aj po jazykovej stránke, avšak niektoré slová, hlavne mená, ešte vždy frekventovali v ich germanskej podobe. Hlavne, ako sa ich význam dal vysvetliť aj v novej reči, v reči rímskej ríše. Toto ženské meno bolo zvlášť šikovné. Malo svoje, ako germanské, tak aj latinské vysvetlenie, krásna ruža.

Rosa, Rosabela, Rosana, Rozeta, Róza, Ružena je žen. meno, ktoré je tu uvedené vo svojich rozličných podobách a kombináciach. Východiskom všetkých je však kvet šípovej ruže.
Ružena je naším slovenským variantom, kým ďalšie sú prevažne germanské podoby, v ktorých vlastne ani nejde o ružu (ku posunu dochádza len neskoršie), ale o koňa. Aspoň to tak vyvstľujú etymológovia. (Viď Rosalína.)
Aj jedno škandinávske plemeno, z konfederácie Vikingov, poznáme pod menom Rhos, čiže kôň. Týto Rhosovia svoje lúpežné cesty podnikali hlavne na východ, do povodia rieky Volgy. Tu rabovali najskôr Slovanov, ale neskoršie, už spolu so Slovanmi, rabujú južnejšie, až sa dostávajú aj ku hradbám Konštantinopola, kde sa aj v análoch byzantskej ríše spomína zväz Rhosov a Slovanov, neskoršie sú už len poznámky Rhosi, pod čím sa chápalo povolžských Slovanov a to vlastne je i v základe názvu Rus, Rusko.
Základné Rhos = kôň sa časom posúva v latinské Ros, -a, -e a preberaním si prípony, ako napr. alba, vzniká Rosalba = biela ruža, Ros + Anna = Rosana, v dem. Roseta = ružička, Rosa + bella = Rosabela = pekná ružička atď.

Rory, Rorie je mužské meno keltského pôvodu, s významom „červený“. Meno je frekventované hlavne v Írsku, ale stretnúť ho aj v Škótsku. V XII. st. bol legendárny kráľ Rory O`Connor. V Anglicku sa neraz použije, ako kratšia verzia mena Roderick.

Ronald je mužské meno škandinávska podoba ger. Reginald.