Kategória: Nezaradené

Ilona je maďarská verzia ženského mena Elena, Helena. viď.

Ildiko je ženské meno ktoré je frekventované hlavne medzi Maďarmi, vďaka ich popletenému romantickému vysvetľovaniu si vlastných dejín. „Krásnu Ildiku“ si prisvojili (podobne, ako aj Atilu) i keď tieto osoby nemajú s nimi žiadny súvis.

Ildiko, Hildika, alebo aj Kriemhild(a) je postava v starogermanských legendách, sestra burgundských kráľov Gunthera, Gernota a Giselhera. V staronórskych legendách ju poznáme, ako Gudrun. V legendách, výkladoch, veršoch, spevoch o Niebelungoch, je to ústredná postava, ktorá sa zamilovala do Siegfrieda, lebo tento verejne vysmial Brunhildu, ale na rozkaz Gunthera, Siegfried bol zavraždený. V druhej časti legiend, Kriemhilda sa mení v ukrutnú osobu, „zrádnika“. Vydáva sa za Etzela (Atilu) a kuje, ako zmárni svojich bratov. Pozýva ich do svojho (Etzelovho – Atilovho) sídla a tu ich povraždia, ale aj sama hynie od ruky Hildebranda, majstra zbraní Dietricha von Bern.
Všetky tieto udalosti majú aj určité historické úzadie. V roku 437. Huni (Atila) úplne rozprášili vojská burgundského kráľa Gundahara a v roku 453. Atila umiera na spaní, vedľa svojej novej mladej manželky, údajne Germanky, zvanej Hildiko, Hildika > Ildiko. Legendy hovoria, že ho zavraždila táto najnovšia manželka, keď mu striebornou ihlou prepichla srdce. Historická pravda je však iná. Umrel „prírodnou“ smrťou. Asi z vášne. Asi dostal srdcovú porážku. V nórskych legendách z Hildiky sa stáva Gudrun a práve tu sa spomína, že ona zavraždila Atilu, Etzela, lebo tento povraždil jej bratov.
Každá legenda má aj svoje vlastné „romantické“ prifarbenie, nuž ľahko ich je „prifarbiť“ aj  vlastnou farbičkou, lenže historické faktá sú trvalé a tieto udalosti sú Rimanmi pomerne dobre zachytené, zapísané.

Igor je mužské meno ktoré sa medzi Slovanov dostalo zo strednej gréčtiny, kde malo podobu Iggor. Do gréčtiny sa však dostalo zo staroškandinávskeho jazyka, cestou Vikingov, kde jestvovalo v podobe Ingvarr, ale sú náznaky, že do ruštiny prišlo priamo od Vikingov, prostredníctvom ich rabovacích výprav do Povolžia a tu sa posunulo v podobu Igor.
„Claremont Dictionary of First Names“ toto meno vysvetľuje, ako ruskú verziu staronórskeho Ivor a jeho význam posúva na armáda strelcov (lukom).

Ignác je mužské meno zastúpené v každom slovanskom jazyku. Dostali sme ho prostredníctvom gréckeho jazyka, v čase preberania kresťanstva, avšak aj gréčtina, kde ho reprezentuje Ignatios, prevzala si ho z latiny. Tam je Ignatius, ale tam sa už jeho pôvod tratí. V samej latine Ignatius, či ignotus = neznámy, nevedomý a východiskom mu je v slove ignosco = neviem, nepoznám, ale je tu aj ignatus = nenarodený. O samom pôvode mena, etymológovia sa domnievajú, že tu ide o grécky jazyk, o základ v slove gnome = myseľ, rozumieť, rezón, úsudok, porozumenie a pod. ktorého pôvod by teraz bol v indoeurópskom koreni pre meno. Tiež je tu i grécke gnomos = ten čo pozná, znalec, rozhodca, sudca, arbitér, dozorca atď.
Ak by sa uvážilo lat. ignis, tak sa význam posúva na oheň, zápalčivý, horiaci, zápalistý, žeravý, pálivý a pod.
V prípade, že tu ide o grécke slovo, ktoré preniklo do latiny, v tom prípade zostáva neznámi, lebo aj do gréčtiny muselo prísť z nejakého iného prameňa, hlavne ak uvážime, že tam má význam neznámosti, cudzoty, nízkeho spoločenského postavenia.
Pri uvážení slova meno, ktoré v indoeurópštine má podobu onamen, v sanskrite náman atď. kde ako predponu si nejak získalo samohlásku „i“, ako v spúste prípadov, toto môže znamenať aj ne-, nie, z čoho dostaneme význam bezmenný, neznámi, nenáš.
Pod menom Ignatus, Ignatius poznáme až niekoľkých pápežov, nuž preto protestanti od neho bočia, kým medzi katolíkmi je pomerne frekventované. Hlavne z príčiny, že takto sa nazýval aj zakladateľ rehole jezuitov, Ignác z Loyoly. Jeho populárnou skratkou je Nácko. Viď Indigo.