Kategória: Nezaradené

Jana je ženské meno utvorené z mužského Ján. V poslednej dobe sa aj táto podoba začala šíriť po svete. Preniká hlavne do krajín hovoriacich po anglícky.

Ján je medzi kresťanmi asi najrozšírenejšie osobné meno. Jeho poboby najdeme v každej reči kresťanov. U nás je zaužívaná podoba Ján, i keď svojho času bola snaha pozmeniť ho v Gán(o). V inej podobe, už celkom samostatne, funguje nám aj Ivan. U Srbov je to Jovan a Ivan, u Rusov, Ukrajincov, Chorvatov… Ivan. Ivan a Ján sa vyskytuje aj medzi Čechmi a Poliakmi. Medzi Germanmi najdeme Johan, John, Jack, Jan, Jon… kým gálske podoby sú Ian, Iaian, Evan, Sean… románske Giovani, Juan, Jean… Latinská podoba je Iohannes a východiskom všetkých je hebrejský jaz. kde má význam Pán je vďačný; Pán je milosrdný; dar Boží; milosť Božia.
Z tohoto populárneho muž. mena vzniká aj celý rad ženských mien. U nás je zaužívané Jana, u Srbov Jovanka, u Angličanov Jane, Jean, Joan, u Nemcov Johana, u Francúzov Jeanette atď.
Podobu Jan najdeme aj v Anglícku, hlavne v západných oblastiach, odkiaľ sa posledne začala šíriť aj do iných provincií Británie.

Jamie je mužské meno v škótskej podobe mena James. Dnes sa už osamostatnilo, ba vznikla aj ženská podoba Jamesina a Jamie. Viď James.

James je mužské meno anglícka podoba Jakuba. V XIX. st. pod týmto menom sa chápalo sluhu, takže o jeho popularite nemožno hovoriť, avšak koncom XIX. st. James „ožíva“ a dnes je pomerne populárne. Domácke podoby sú: Jim, Jimmy, v Škótsku je to Jamie, zriedkavejšia je ženská podoba Jamesina. Írska podoba je Seamus. Viď Jákob, Jakub.
Na zozname „svätých“ najdeme až 5. Jamesov, Jakubov, z ktorých Jakub Väčší, alebo Starší, bol aj apoštolom, ba aj prvým apoštolom martýrom. Kedy sa narodil, nevieme, avšak rok popravy poznáme. Bolo to v 44. roku, v Jeruzaleme.
Podľa španielskej legendy, Jakub ešte počas života navštívil aj túto krajinu, takže, zase podľa legendy, po poprave, jeho telesné pozostatky boli prenesené do tejto krajiny, avšak o tomto nemame žiadne pevné dáta a nikde sa to nespomína, iba v VII. st. sa zjavila legenda. Jeho kaplnka bola postavené na mieste včasného kresťanského cintorína v Compostela, v Galícii. Zase podľa legendy, údajne tam bola aj nejaká hrobka neidentifikovaného „svätého“.
V stredoveku, vedľa Jeruzalema a Ríma, Compostela sa stáva tretím najväčším pútnickým miestom a práve tento fakt prispel, že meno Jakub sa začína frekventovať po celej Európe.
Druhý Jakub, Menší, Mladší, bol tiež Kristovým učeníkom, apoštolom a predpokladá sa, že umrel v roku 62. Tiež v Jeruzaleme. Mnohí znalci cirkevných dejím sa domnievajú, že tento Jakub je vlastne bratom Ježiša. Pravda, mnohí to aj popierajú. Majú inú mienku.
Tretí Jakub, z Ancony (umrel v 1476. r.) bol misijným pracovníkom a spolu s Jánom Kapistránskym chodil po oblastiach, kde sa rodil včasný protestanizmus, kde sa šírili myšlienky Jána Husa a oboch sa spomína, ako kruté osoby.
Štvrty, Jakub, biskup v Nisibis, umrel asi v roku 338.
Piaty Jakub, mučeník, sa spomína ako spolupracovník sv. Mariana. Obaja boli popravení v alžírskom vojenskom tábore Lambaesis.

Jakub je podľa väčšiny autorov, toto meno má rovnaký koreň, ako aj Jákob, i keď sa v St. zmluve už jedná o cele inú osobu, o synovi Zebedea, o Jánovom bratovi, ktorý bol rybárom a ešte skorej Jána, stal sa učeníkom Kristovým. Neskoršie si ho Ježiš vyvolil za apoštola.