Zdena, Zdenka, Zdeno, Zdenko, Zdenek je slovanské podoby mužského a ženského mena, s trochu hmlistou etymológiou. Časť autorov ho vysvetľuje (poz. chybne) na podklade slovanského (českého) zde = tu, na tomto mieste a predpokladá, že tu ide o vyložene české meno, ktorého podoby by boli aj Zdeslav, Zdemír. Nesedí však prítomnosť spoluhlásky –n-. Najčastejšie toto vysvetlia, že –n- predstavuje len koncovku, ako to máme pri Marína, Katarína, Zuzana, Roxana… lenže zabúdajú, že tieto mená sú cudzokrajného pôvodu. Hebrejské, aramejské, grécke, latinské, peržské atď. a s tým zakončením jestvovali hodne skorej, ako sa dostali medzi nás.
Časť autorov, hlavne neslovanských, toto meno vysvetľuje ako nejaký slovanský variant gréckeho Dionýz, z čoho je novšie Denis. Vypadá, že tu ide len o púhu snahu „internacionalizovania“ číro slovanského mena.
Ak sa na tieto mená podívame, ako vyložene české, resp. slovenské, chorvatské, srbské… vysvetlenie sa hneď črtá. Nachádzame ho v podobách Zdeno, Zdeněk, Zdenimír… a v tejto oblasti je aj zopár zemepisných lokalít s názvom Zdenci, ba v srbskej piesni „Sedi Mara na kamen studencu; svoje jade otkrila je zdencu…“
Ako v srbskom, tak aj v chorvatskom jazyku máme slovo zdenac, s významom prameň, studňa, žriedlo. Pri rozbore týchto slov, ich významov, vidíme, že tu ide o staroslovansý koreň, ktorý máme aj pri slovách, ako je srbch. zidati = murovať, zid = múr, stena, zdanje = stavba, zidar = murár, české zeď, poľ. zdi = kamenná stena, kamenný múr. V staroruskom jestvovalo z?d? = hlina na mazanie, murovanie, robenie tehál. V príbuznosti bude aj litovské žiedžiú = slovanskej paralely zidjú, čo má význam formovania niečoho, stavania z hliny, lotyšské ziežu , ziest = hlinou vymazať pec, kým v lit. žaidas = pec. Svojho času, domy boli stavané hlavne z dreva a len ohniská, pece, boli robené z hliny, mazané hlinou. Sanskritové príbuzenstvá k tomuto máme dehni = natieram, mažem, deha = teleso, hmota, avestínske daezayati, grécke teichos (??????) = múr, stena
Zdeno, Zdena atď. sú vyložene slovanského pôvodu a význam im je stavať, staviteľ, budovateľ… Zdenimír zvlášť vystihuje túto aktivitu. Je to budovateľ, staviteľ mieru.
Kategória: Nezaradené
Pavel, Pavol, Paul, Pablo, Paolo… je jedno z najrozšírenejších kresťanských mien. V rozličných svojich podobách ho najdeme v každom jazyku kresťanov.
V Nov. zmluve sa spomína Saul z Tarsusu, ktorý po uverení v Kristovo učenie, preberá si meno Pavel.
Ako antické, tak aj neskoršie dejiny sú plné osôb s týmto menom a to bez ohľadu na konfesijnú príslušnosť. V slovenčine máme podoby Pavel a Pavol. Protestanti siahajú po variante Pavel, ktoré je bližšie ku podobám v českom, srbskom, ruskom, ukrajinskom… jazyku, kým katolíci skorej použijú podobu Pavol, ktoré je bližšie ku podobám v chorvatskom Pavao, tal. Paolo, šp. Pablo… Bez ohľadu na variácie, všetky podoby vychádzajú z lat. Paul(l)us, čo znamená malé, nepatrné.
Domácke podoby máme: Paľo, Paľko, Palík, Pavlík…
Kategórie
Význam mena Patrik
Patrik je mužské meno z ktorého vyšla aj ženská podoba Patricia. Pod týmto menom poznáme hlavne sv. Patrika, patróna Írska, ktorý sa však narodil v Škótsku. Ako dieťa, dostal sa do rúk pirátov, ktorí ho predali do otroctva v Írsku. Odtialto Patrik uteká do Francúzska a tu sa začal učiť misijnej práci. Po čase, už ako misionár, vracia sa do Írska a začína so šírením kresťanstva. (# Podľa jednej legendy, Patrik vraj očisti Írsko od hadov – nikdy tam však ani neboli.)
V slovenských nárečiach ešte vždy máme zachované slovo pátriky, pod ktorým sa rozumie šperok urobený z guľočiek, perál, nastiebaných na nitku. Pôvodne pátriky znamenali ruženec, nevyhnutná pomôcka katolíkov (ale aj pravoslávnych, moslimov…) pri modlení sa. Toto slovo, pátriky, dostali sme najskôr cestou írskych misionárov, ktorí svojho času boli veľmi aktívni na kontinente.
V západnej Európe meno Patrik je vyložene len katolíckym. V angličtine má skratky, ako: Pat, Pady, Paddy… kým v Írsku počuť aj Padraic a v anglíckych „prisolených“ žartoch je to hlavný hrdina.
Slovenským ekvivalentom je Vlasto.
Kategórie
Význam mena Nestor
Nestor je mužské meno s ktorým sa stretáva už v antických dejinách Grécka. Tu sa spomína, že Nestor bol synom Neleusa a Chlorisy, synovec Peliasa a vnuk boha Neptúna. Ako jeho otca, tak aj všetkých jeho jedenásť bratov pobil sám Herkules, ale že Nestor bol ešte malý, Herkules mu ušetril život, ba neskoršie ho aj dosadil na trón Pylusa. Jeho manželkou bola krásna Eurydise (Eurydika), dcéra Clymenesy, avšak podľa iných prameňov, oženil sa vraj s Anaxibiou, dcérou Atreusa. Nestor bol vraj zdatný bojovník a preslávil sa hlavne v bojoch s Centaurmi. Neskoršie, pri dobíjaní Tróje, stál na čele svojho vojska a tu vyniká svojou šikovnosťou, múdrosťou a odvážnosťou. Hómer ho opisuje, ako najperfektnejšieho junáka. Vraj aj sám Agamemnon vyhlásil, že keby mal aspoň desiatich takých veliteľov, ako je Nestor, Trója by už dávno ležala v popole.
Po vojne sa Nestor vracia domov, do Grécka a tu sa v pokoji dožil veľmi hlbokej starosti. Prežil vraj tri generácie, čo by predstavovalo, že umiera niekde v 90. roku života. Medzi starými Grékmi a Rimanmi, často sa počulo: „… len keby som mohol žiť Nestorovým životom…“. Ináč tento junák po sebe zanechal dve dcéry a sedem synov. Jeden z nich bol aj slávny Persus, podľa grekocentrickej legendy, zakladateľ peržskej ríše.
Vo svojej mladosti, Nestor bol aj členom posádky lode Argonaut, ktorá išla až na sám „koniec“ sveta, aby domov priniesla zlaté runo.
V čase vzmáhania sa kresťanstva, okolo roku 430, v Carihrade žil aj jeden kresťanský biskup, tiež zvaný Nestor, ale tento sa preslávil iba tým, že pre jeho heretické, kacírske náhľady, odvolali ho z funkcie.
Sám sa vysvetľuje, ako prichádza domov.
Kategórie
Význam mena Naum
Naum je s týmto mužským menom sa stretávame hneď na prvých stránkach dejín, ktoré boli písané našou rukou. Siaha do čias V. Moravy, do času, kedy sa po slovanskom svete rozutekali žiaci Metoda. Naum sa našiel v Bulharsku. Same meno je však gréckeho pôvodu, ale pripúšťa sa možnosť aj hebrejského východiska, i keď medzi Slovanmi často sa ho dáva do súvisu s umom, rozumom.
Ak uvážime grécky pôvod, tak v starogréckom jaz. nau = more a aj dosiaľ koná túto službu v novokombinovaných medzinárodných termínoch, ako je napr. aeronautika, kozmonaut, astronaut, nautická (míľa)… Naum, žiak Metoda s morom však nemal nič spoločného a jeho meno neudávalo nejaké jeho námornícke schopnosti. Skorej tu išlo o jeho literárne schopnosti a práve tu je aj úzadie jeho mena, v Naumachios, ako sa dakedy volal veľký grécky básnik, ktorého s obľubou citovali všetci antickí básnici a prozaici. Z jeho pôvodnej tvorby sa nám zachovalo len 74 veršovaných strof, zhrnutých do kolekcie antických gréckych básnikov. Jeho meno, Naumachios predstavuje kombináciu slov nau = more + machéo = bojovať, z čoho význam mu je námorná bitka, boj na mori, námorný bojovník.
Ak sa do ohľadu vezme hebrejčina, tak v St. zmluve sa spomína prorok Nahum, ktorého význam je posol blahozvesti.