Milo je mužské meno ktoré sa u nás chápe ako skratka slovanského Miloslav. Vyskytuje sa však aj v angličtine, ako úplne samostatné. Tamojší etymológovia, ako jeho pôvod, tak aj význam vysvetľujú:
1/ Ide tu o latinskú podobu germanského mena Miles = vojak.
2/ Môže predstavovať aj skrátenú podobu slovanského Miloslav.
Milina, Miluška, Milota je žen. mená utvorené z koreňa mil, milé.
Milicent je ženské meno staronemeckého pôvodu, s významom „silná, milá robotníčka“. Svojho času, okolo X. st. toto meno bolo populárne hlavne vo Francúzsku, kedy malo podobu Melisenda. V XIX. a hlavne v XX. st. meno sa zase stáva populárnym, najmä v Anglícku a v podobe Milicent. Najčastejšou domáckou podobou je Milly.
Milica je slovanské ženské meno s významom:
1/ milá;
2/ Môže predstavovať slovanskú podobu germanského mena Milicent, kde význam je práca, sila;
3/ Môže byť aj slovansko-bulharské meno, utvorené z koreňa mil + koncovky, ktorej pôvod bude najskôr v preklade gréckeho mena Charis, ktoré má svoju latinsko-francúzsku podobu Charity, ktorého východiskom je lat. caritas = láska, prítulnosť, záľuba, kresťanská láska.
Miles je mužské meno o etymológii ktorého mienky sa rozchádzajú. Jedni tvrdia, že tu ide o starogermanský koreň „mil“ = milý, milovaný, avšak väčšina je mienky, že toto meno bude mať latinské východisko, kde miles = vojak. Normani poznali tri podoby tohoto mena: Miles, Milo a Milon.