Značka: F

Fabiola je ženské meno ktoré sa považuje ako ženský variant Fabiána, čím vlastne aj je, lenže sv. Fabiola (rok umŕtia 399) za svoje meno vďačí svojmu priezvisku. Pochádzala z aristokratickej rímskej rodiny, Fabii. Ako kresťanka, vydala sa raz, rozviedla sa, vydala sa druhýraz… nad čím sa zhrozovali jej spoluveriaci. Na šťastie, obaja manželia nezadlho umierajú. Ako vdovu, zase ju kresťania prijali medzi seba. Teraz sa zrieka svojho prepychového života a odchádza do Betlehemu. Tu už začína byť serióznou cirkevnou pracovníčkou. Po čase, v dobe keď Huni znepokojovali ríšu, vracia sa do Rímu.

Fabián je mužské meno lat. pôvodu, ktoré vzniklo z priezviska rímskej rodiny Fabianus, čo znamená niečo, ako pestovateľ bôbu, fazule, bôbár, fazuliar. V III. st. bol aj pápež Fabián, avšak toto meno nebolo nikdy nejak frekventované. V našom prostredí sa skorej stretneme s priezviskom Fabián.
V dejinách sa stretneme s generálom rímskej armády, Fabianuson, ktorý pre svoju taktiku vyčkávania hodnej chvíle, bol nazvaný aj otáľač, vyčkávavý, váhavý… Práve táto vlastnosť bývalého generála dala podnet zrodu tzv. Fabian Society, socialistického hnutia nerevolučnej, ale evolučnej nálady. Vzniká v 1884. roku, ako okrajové, exkluzívne hnutie intelektuálov tej doby a jestvuje aj dnes.
* Sv. Fabián, pápež a mučeník. Kedy sa narodil, nevieme, ale umučený bol v roku 250. Jeho deň je 20. januára.
V roku 236. do Rímu sa zišli všetci vtedajší kresťanskí kňazi a laici, aby si vyvolili rímskeho biskupa, pápeža. Bol tam aj laik z vidieku, Fabián a že mu údajne na hlavu sadla holubica, všetci sa zhodli, že biskupom, pápežom im bude práve on. Cirkevné dejiny spomínajú, že pápež Fabián previezol do Ríma telá sv. Hippolitusa a bývalého pápeža, sv. Pontiana, ktorí boli väznení v kameňolome na Sardínii, kde aj skonali.
Kresťanov sa prenasledovalo aj skorej Fabiána, no keď sa imperátorom stal Decius a na ríšu to doliehalo zo všetkých strán, germanskí barbari, menovite Goti, po čom prišiel aj mor… atď. Decius rozkázal, aby sa v celej ríši zvýšila frekvencia obetovania bohom a prilákalo sa ich na svoju stranu. Všetci sa usilovne modlili, prinášali obete, len kresťania nechceli, nuž stíhalo sa ich všade. Kontrolovali sa dokumenty, kde bolo pedantne zapísané, kto obetoval, kto si spolu s bohmi „zasadol“ za stôl, nuž nebolo ťažko odhaliť všetkých kresťanov. Považovalo sa ich za „protištátny element“ a práve z tohoto obdobia je asi najviacej „svätých“ a mučiteľov.
Sv. Fabian má aj ďalšiu zásluhu. Celé mesto Rím rozdelil na sedem cirkevných okruhov, každý bol pod správou svojho cirkevného dekana a toto dalo základ neskoršiemu vzniku hodnosti kardinála.