Značka: E

Ena je ženské meno s ktorým majú problémy naše Anky, Aničky lebo v prostredí hovoriacom po anglícky, ich meno sa neraz „skomolí“ práve v túto podobu. Aj angličtina pozná meno Anna, ba na dovažok, tak sa volá aj súčasná princezná. Maličký problém je len v tom, že Angličania si to píšu, ako Ann, vo výslovnosti počujeme niečo, ako Aen, ale východisko je rovnaké. (Viď Anna)
Dozvedel som sa, že určitá Anna má problérm s pronancovaním, výslovnosťou jej mena v Británii (asi v Írsku) a hnevá ju, že ich neustajne musí „oprávať“. Z toho, v kruhu kolegov vzniklo prímeno, že „The Anna“ a toto jej už pripomína Dianu. Neprehľadená baba. Ten určitý člen „The“ použijú len preto, aby priamejšie určili o koho sa jedná. Nie o nejakú Ann, Aniku… ale o ňu. Je to trochu uštipačné, ale sama si to zavinila.
Meno Ena tiež má írsko-keltské prifarbenie a predstavuje len poangličtenú podobu írskeho Aithne. Žena s týmto menom, princezná Ena, narodená v roku 1887. stala sa kráľovnou Španielska. Možné je, že etymológia mena bude skrytá v gréckom slove pre „cena, výhra, vznešenosť, vďaka, úcta …“ Mnohí sa nazdávajú, že toto meno neznamená nič iné, ako ženskú podobu mena trójskeho princa Aeneasa . (Viď)

Emmelina, Emmeline… je ženské meno starofrancúzsky deminutív mena Emília.

Emil, Emília je muž. a žen. podoba osobného mena, utvoreného na podklade lat. priezviska Aemilius, pod ktorým dejiny poznajú vtedajší rímsky plebejský rod. Taliansky spisovateľ zo XIV. st. Boccaccio použil meno Emília, čo zaprínilo jeho popularitu už vtedy, v stredoveku. Neskoršie po mene siahol aj spisovateľ Chaucer a podal ho, ako Emelye. Dnes obe verzie, mužská a ženská sú pomerne zastúpené aj u nás. Domácke podoby sú, ako Emo, Emko, Milo, tak aj Emka, Emma, Mila a pod.

Emanuel(a) je muž. a žen. podoba hebrejského pôvodu, kde má význam Boh s nami. Podľa písania Biblie, Stará zmluva, toto meno prorok Izaiáš určil pre budúceho sľúbeného mesiáša.
Keď sa meno dostalo medzi Grékov, začalo sa ho používať v podobe Manuel a že Gréci mali svoje kolónie po celom Stredozemí, dostáva sa aj do oblasti súčasného Španielska a tu, práve v tejto podobe, zotrváva aj do dnes.
Same meno bolo veľmi populárne aj medzi Židmi a preto sa tu stretávame aj s podobou Mano, Manny.

Ema je ženské meno skrátená verzia pôvodne starogermanského ženské meno Ermin, Erma, čo je zase len ich vtedajšia podoba mena Irma. Irma bola jedna z bohýň starých Germanov. Ináč význam sa vysvetľuje, ako všeobecná, univerzálna, lahodná, príjemná.
Ema môže predstavovať aj skrátenú podobu mien Emília, Emanuela.