Al(l)egra je ženské meno ktorého výskyt je čoraz častejší. Najmä v rodinách tzv. strednej triedy. Považuje sa, že má talianske východisko v slove al`legro = veselo, radostne, jaro, bujaro, šťastne…a východiskom tohoto je lat. alacer = živo, rýchlo, svieže, jaro, bujaro…. Ináč z rovnakého prameňa vychádza aj české slovo legrace.
Al(l)an, Al(l)en je Okolo roku 250 n.l. na stepiach Kirgízska sa zjavujú iránsko – sarmatské jazdecké plemená a ako jedno z nich, spomínajú sa aj Alani. Tieto plemená, ich zväzky, rabovali po periférii rímskeho impéria a len v roku 375. konečne ich rozprášili ešte divokejší Huni. Jedna skupina Alanov sa pripojila ku Germanom, hlavne ku ich divokému plemenu Vandalov a ďalej si vyčínali po rímskej ríši. Konečne, ale len na určitú dobu, usadzájú sa v priestoroch súčasného Španielska, kde si zriaďujú kráľovstvo Andalúziu. Aj ďalej sa rabovalo a znepokojovalo Rím. Konečne a len za pomoci Visigotov, Rimania ich zahaňajú na sever Afriky. Ani tu si nenašli pokoj. Teraz rabovali rímske mestá v Afriky až konečne, po niekoľkých vojnových výpravách, Rím ich rozprášil a vymazal zo zoznamu živých. Dnes sú už len v učebniciach dejín.
Tí Alani čo zostali „doma ešte aj dnes žijú. Hlavne v priestoroch južného Ruska.
Medzi Germanmi, ale aj Keltmi, pamiatka na Alanov žije aj dnes. Hlavne v osobnom mene, ako Alan, Alain a pod. čo sa romantický vysvetľuje, ako dobrý priateľ, harmónia, súlad atď. U nás sa častejšie stretneme so ženskou podobou, Alana, Alena… kým v angličtine je aj podoba Lana.
Akiko, Akyko je ženské meno japonského pôvodu. Význam mu je „žiara, jasné svetlo…“
Aki je ženské meno japonského pôvodu. Význam mu je „jeseň“.
Akala je veľmi zriedkavé ženské meno Pôvod mu je v jazyku austrálskych domorodcov a význam je „Papagáj ale zároveň môže predstavovať aj meno odvodené zo slova aka = pôda, zem.