Amon, Ammon je pomerne zriedkavé muž. meno. Ak sa v písaní vyskytuje len jedno m (Amon), tak jeho pôvod je v hebrejskom jazyku, kde amon = staviteľ, architekt. Ak sú v mene dve m (Ammon), tak jeho pôvod je v Egypte a význam mu je schovaný, skrytý, záhadný.
Amerigo je asi najslávnejším nositeľom tohoto muž. mena bol taliansky moreplovec Amerigo Vespucci, podľa ktorého Kolumbusom objavený „nový svet“ dostal aj svoje pomenovanie, Amerika.
Ináč Amerigo predstavuje len taliansky variant mena Enrico a východiskom mu je meno Henry, Heinrich, čo svoje korene má v starogermanskom jazyku. Jeho význam sa vysvetľuje, ako hlava rodiny, pán rodiny, domácnosti.
Ambróz je mužské meno gréckeho pôvodu a vysvetľuje sa, ako boží, božský, skvelý, nesmrtelný a pod.
Amátor je mužské meno fr. pôvodu. Neraz sa s nim stretneme aj v podobe Amadour, pod ktorým menom sa spomína aj určitý pustovník, o ktorom nevieme ani kedy sa narodil a ani kedy umrel. Sv. Amadour je legendárnym zakladateľom svätostánku vo Francúzsku, avšak môže byť len fiktívnou osobou, lebo nedá sa potvrdiť, že tu ide o určitého sv. Amatora, biskupa v Auxerre (umrel 418.r.) . Ženskou podobou mena je Amata. Východiskom je lat. amare = láska, milovanie…
Amaríllia, Amaryllis je ženské meno ktorého pôvod je najskôr v gréčtine a jeho význam by bol „bystrý potôčik, bystriny, bystrý tok…“ a východiskom mu je potom gr. ?µ??? , ámáre = járok, priekopa, garád, vodný tok… Po tomto mene siahali antickí básnici, pevci. Bola to ich hrdinka v dielach s pastorálnou tematikou. Po Grékoch, meno prešlo aj do Rímu.
V čase, keď sa v Európe oprašujú diela klasiky, aj toto meno sa zjavuje, hlavne vo Francúzsku a v Anglicku (XVII. st.) a stáva sa pomerne populárnym. Najmä v stredných a vyšších kruhoch vtedajšej spoločnosti. V naších krajoch máme len sporadický výskyt.