Sáva, Sávo je mužské meno ktoré je rozšírené hlavne medzi pravoslávnymi Srbmi, ale občas sa zjavuje aj medzi inými pravoslávnymi Slovanmi. Pôvod mu je v gréckom jazyku., kde má podobu Sávvas, čo znamená pustovník. V latine je zaznamené, ako Sabas.
V dejinách Srbov sa spomína, že toto meno si prevzal najmladší syn kráľa Stevana Nemanjića, ktorý sa pôvodne menoval Rastko, čiže Rastislav. Ako neprvorodený syn, Rastko si zvolil povolanie cirkevného slúžobníka. Žil v rokoch 1174 – 1237. Počas života, zakladal sa o orientáciu Srbov na byzantské stredisko kresťanstva, na Konštantinopol – Carihrad, lebo si myslel, že tak vydobyje aj samostatnosť srbskej cirkvi.
Neskoršie sa ku Sávovi pripojil aj jeho otec Stefan a spoločne sa dali na výstavbu srbského kláštora Hilendar. Po smrti otca, Sávo sa vracia do Srbska a zasluhuje sa o výstavbu kláštora Studenica, ktorý sa stáva aj ohniskom stredovekéj srbskej cirkvi a kultúry vôbec.
V 1217. roku, za podpory rímskeho pápeža, dochádza ku korunovaniu jeho brata Stefana Prvovenčaného, ktorý sa začal priklánať ku Rímu, čo sa Sávovi nepáčilo, nuž odchádza do Nicey (1219. r.), kde v tom čase, vo vyhnanstve žil aj bývalý patriarch Carihradu a od neho získava titul autocephalus, či titul pohlavára, vladiku srbskej cirkvi.
Po návrate domov, vykonal znovukorunovanie svojho brata Stefana a dal sa na zriaďovanie srbskej cirkvi na byzantský spôsob. Týmto pádom aj dochádza ku stáročnému nepriateľstvu medzi Srbmi a Chorvatmi.
Kategórie