Genevieve je ženské meno ktoré poznáme vo forme „Ženeva“. Vzniklo vo Francúzsku a východiskom mu je starogermanský jazyk, kde vzniklo zlúčením niekoľkých slov. Význam: „žena z nášho národa (rasy)“. Latina ho zachytáva v podobách Genovera a Genoveva. Sv. Genevieve je patrónkou Paríža.
* Sv. Geneviéve (Genovéva) sa narodila v Nanterre, pri Paríži, asi v 420. roku a umrela v Paríži, asi v roku 500. Jej deň je 3. januára.
Niekoľko storočí po jej smrti vzniká aj legenda, že bola skromného pôvodu, pastierka oviec, čo vôbec nezodpovedá historickým údajom. Naopak. Bola dcérou dobre situovaných rodičov, či dnes by sme povedali, že vyšla z rodiny „strednej triedy“.
Tiež legenda hovorí, že sv. Germanus z Auxerre, na ceste do Británie, v 429. roku stavil sa aj v Nanterre a tu stretol dievčatko zvané Genovefa (Geneviéve), ktoré sa mu zverilo, že chce žiť len pre Boha. Germanus ju v tomto len posilnil. Keď mala 15 rokov, od biskupa dostala „závoj zasväteného panenstva“. Po smrti rodičov, šla ku svojej krstnej matere v Paríži. Život si obetovala modlitbám a dobročinnej práci, ale ako to býva, zlé jazyky „robili“ a to i napriek faktu, že sa zase stretla so sv. Germanusom. Ohováračky vyvrcholili práve v čase, keď sa ku nim blížili Huni (451), ale sv. Germanus presvedčil občanov, že Genevieve nie je prorokom záhuby, ale záchrany a nech ju poslúchnu. Nech poslúchnu jej radu. Nech neopustia svoje domi. Nech veria v jej modlitby. Poslúchli, uverili a naozaj, Atila sa pri Orleáne otočil. (Tento jeho akt sa pripisuje modlitbám Genevieve, ignorujúc faktá, že Huni sa potiahli len preto, že i umrel chán a nastala borba okolo dedictva.) Keď Frankovia „blokovali“ Paríž, ona bola na čele davu, ktorý premohol blokádu a priniesol potraviny pre hladujúcich občanov mesta. Na jej prosby reagoval aj vodca Frankov, Childeric a aj kráľ Clovis, ktorý oslobodil všetkých zajatcov. Občania Paríža v tomto videli zásah jej ruky a hodne neskoršie, hodne neskoršie po jej smrti, najmä v roku 1129. keď na Paríž prišla ďalšia pohroma. Otrávenie spôsobené hubkamy. Aj toto sa pominulo, lebo ľud siahol po jej relikviách a nanášal ich po meste. Táto udalosť sa aj dnes oživuje procesiou a službamy v tamojších chrámoch.
Všetky údaje o sv. Genevieve sa ešte stále „študujú“, podliehajú vedeckej skrutine a pravda, aj polemike.
V Austrálii, v krajanských rodinách máme aj dve Genevievy. Doma ich nazývajú „Dženy“. Ani jedna rodina nie je katolícka a pre toto meno sa rozhodli asi z príčiny, že takto sa nazýva aj mesto vo Švajčiarsku, sídlo protestanských cirkví. Mesto, kde sa určila „ženevská konvencia“ ( o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami), „Ženevský kríž“ (červený grécky kríž na bielom poli, ktorý sa používa vo vojnových konfliktoch – „červený kríž“), alebo tu je aj „ženevské rúcho“, čierne rúcho protestantských kňazov, ktoré za svoje meno vďačí ženevským kalvínom, no nemyslím, že tu nejakú rolu hrá aj holandský názov pre pálené borovičku, lebo v staroholanskom genever = lat. juniperus = borovica.
Kategórie