Značka: M

Mario je mužské meno talianského pôvodu, ktoré podľa všetkého, predstavuje variantu staršieho Márius. V súčasnosti je pomerne frekventované, ale na výnimky, len v Taliansku. Vyskytuje sa aj medzi Slovákmi, ale len ako okrajové a to najmä medzi katolíkmi. Pôvod mena je však v starom Ríme. Po páde rímskej ríše, na dlhú dobu bolo úplne zabudnuté. Zjavuje sa len v dobe renesancie. Naberá na popularite, takže začiatkom XX. st. priblížilo sa ku špičke najpopulárnejších talianských mien. Každý Talian bol Mário a každý Mário, bol Talian.
Kde mu je etymológia, význam?
Hádky o pôvode a význame, trvajú aj dnes.
A/ Mário môže predstavovať len mužskú podobu ženského mena Mária, lenže toto sa spopularizovalo len zásluhou matky Ježiša Krista a jej meno v starom Ríme bolo neznáme.
B/ Môže byť odvodené zo slova marinus = morské, z mora, lenže v takom prípade, mali by sme nie Mário, ale Marínus, Maríno a ako príbuzné by mu boli mená: Marian, Marína a pod.
C/ Väčšina zastáva mienku, že Mário a Márius majú spoločné východisko a tým je meno rímskeho boha vojny, ohňa… Marsa., čiže Mário bude vyložene talianskou podobou Mareka, Marka, Markusa a podobných mien.
Antické dejiny, dejiny rímskej ríše, koľko mi je známe, spomínajú len jedného a aj to otroka v rodine Cicera, ktorý sa volal Mário. Keďže bol otrokom, môžeme predpokladať, že sa tu jedná o osobu z Grécka.
Podobné meno, ale teraz Marion mal aj kráľ mesta Tyra, ktorý sa spomína v dobe Alexandra Macedónskeho.
Márius je už častejším menom a v čase rímskej ríše mal ho aj významný Riman, veľký generál, Marius Caius. Bol skromného pôvodu, negramotný, ale ako vojak, neskoršie generál, bol vynikajúci a nadovšetko, oženil sa aj s Júliou, z rodu Caesárových, nuž napredoval. Bránil hranice ríše od čoraz prudkejšieho naliehania barbarov. Darilo sa mu, nuž zvolili si ho aj za konzúla. Nie len raz, ale šesťráz. Siedmy mandát mu už bol len „darovaný“. Umrel v roku 83. p.n.l.
Spomína sa ho, ako veľkého generála, ale ešte väčšieho tyrana. Najväčšieho tyrana, čo Rím počas svojich dlhých dejín zaznamenal. V krutosti, za nim nezaostával ani jeho syn, ďalší Marius, ba ani strýko, zase Marius.
V dejinách Ríma máme zaznamenaných aj ďalších Mariusov, ale týto už neboli takí tyrani. Boli trochu „skromnejší“, ba spomína sa ešte jeden, spisovateľ, Marius Maximus.
Meno Márius a Mário nejak neprekračujú hranice Talianska. Ak sa vo svete (Amerika, Austrália…) nejaký aj najde, určite to bude len potomok prvej, poťažne druhej generácie prisťahovalcov z Talianska.

Mario je mužské meno talianského pôvodu, ktoré podľa všetkého, predstavuje variantu staršieho Márius. V súčasnosti je pomerne frekventované, ale na výnimky, len v Taliansku. Vyskytuje sa aj medzi Slovákmi, ale len ako okrajové a to najmä medzi katolíkmi. Pôvod mena je však v starom Ríme. Po páde rímskej ríše, na dlhú dobu bolo úplne zabudnuté. Zjavuje sa len v dobe renesancie. Naberá na popularite, takže začiatkom XX. st. priblížilo sa ku špičke najpopulárnejších talianských mien. Každý Talian bol Mário a každý Mário, bol Talian. Kde mu je etymológia, význam? Hádky o pôvode a význame, trvajú aj dnes. A/ Mário môže predstavovať len mužskú podobu ženského mena Mária, lenže toto sa spopularizovalo len zásluhou matky Ježiša Krista a jej meno v starom Ríme bolo neznáme. B/ Môže byť odvodené zo slova marinus = morské, z mora, lenže v takom prípade, mali by sme nie Mário, ale Marínus, Maríno a ako príbuzné by mu boli mená: Marian, Marína a pod. C/ Väčšina zastáva mienku, že Mário a Márius majú spoločné východisko a tým je meno rímskeho boha vojny, ohňa… Marsa., čiže Mário bude vyložene talianskou podobou Mareka, Marka, Markusa a podobných mien. Antické dejiny, dejiny rímskej ríše, koľko mi je známe, spomínajú len jedného a aj to otroka v rodine Cicera, ktorý sa volal Mário. Keďže bol otrokom, môžeme predpokladať, že sa tu jedná o osobu z Grécka. Podobné meno, ale teraz Marion mal aj kráľ mesta Tyra, ktorý sa spomína v dobe Alexandra Macedónskeho. Márius je už častejším menom a v čase rímskej ríše mal ho aj významný Riman, veľký generál, Marius Caius. Bol skromného pôvodu, negramotný, ale ako vojak, neskoršie generál, bol vynikajúci a nadovšetko, oženil sa aj s Júliou, z rodu Caesárových, nuž napredoval. Bránil hranice ríše od čoraz prudkejšieho naliehania barbarov. Darilo sa mu, nuž zvolili si ho aj za konzúla. Nie len raz, ale šesťráz. Siedmy mandát mu už bol len „darovaný“. Umrel v roku 83. p.n.l. Spomína sa ho, ako veľkého generála, ale ešte väčšieho tyrana. Najväčšieho tyrana, čo Rím počas svojich dlhých dejín zaznamenal. V krutosti, za nim nezaostával ani jeho syn, ďalší Marius, ba ani strýko, zase Marius. V dejinách Ríma máme zaznamenaných aj ďalších Mariusov, ale týto už neboli takí tyrani. Boli trochu „skromnejší“, ba spomína sa ešte jeden, spisovateľ, Marius Maximus. Meno Márius a Mário nejak neprekračujú hranice Talianska. Ak sa vo svete (Amerika, Austrália…) nejaký aj najde, určite to bude len potomok prvej, poťažne druhej generácie prisťahovalcov z Talianska.

Myrtle je žen.m.ktoré vzniklo v XIX. st. na podklade gréckeho slova µ??????, myrríne = myrta. V starovekom Grécku myrta bola symbolom víťazstva.

Myrna je ženské meno írsko-keltského pôvodu, s významom „obľúbená“. Morna je už len jeho variácia.

Myra je ženské meno ktoré v XVI. st. vymyslel Lord Brook, ako meno pre ženskú postavu v jeho ľúbostných básničkách. Až do XIX. st. po ňom siahajú jedine básnici a spisovatelia, avšak neskoršie preniká aj medzi široké masy.
Nevieme, či na Lorda Brooka vplývalo slovanské Miroslava, ale faktom je, že Angličania si ho píšu aj v podobe Mira (mäkké „i“) a práve z toho, ich etymológovia podávajú vysvetlenie, že tu ide len o skratku mien Mirabela, Miranda.